1918

Republika

1918
Republika

Písal sa rok 1918. Túžba mnohých Čechov a Slovákov po živote v spoločnom, zvrchovanom štáte sa premenila na skutočnosť. Československo, nová republika na mape Európy, vykročilo s nádejami na cestu dejinami a vzápätí si získalo medzinárodný rešpekt a uznanie.
Píše sa rok 2018. Od vtedajších udalostí uplynulo práve jedno storočie. Mapa Európy sa za tú dobu mnohokrát menila. Menili sa aj hranice našich krajín. Pre naše moderné dejiny napriek tomu zostáva rok 1918 prelomový. 100 rokov je krásne, okrúhle výročie, poďme ho osláviť! Poďme si pripomenúť zaujímavé príbehy a pozrieť sa na miesta, ktoré nám pripomínajú našu spoločnú históriu.

1918

Príbehy légií

1918
Praha - Vítkov

Predpokladom pre vznik štátu bola okrem myšlienky, túžby a diplomacie aj ozbrojená moc. Tú stelesňovali československé légie – vojenské zbory vznikajúce v priebehu prvej svetovej vojny v zahraničí, predovšetkým v Rusku, ale aj vo Francúzsku a Taliansku. Po vojne légie predstavovali silu, ktorá nielen vojensky zasahovala v početných územných sporoch, ale z ktorej sa regrutovalo žandárstvo, hradná stráž alebo československá rozviedka. A dnešné legionárske pamiatky? Napríklad Gočárova rondokubistická budova bývalej Legiobanky v Prahe Na Poříčí, ale tiež pojazdné múzeum – zrekonštruovaný legionársky vlak, v ktorom naši vojaci ovládli Transsibírsku magistrálu. Na uctenie pamiatky legionárov a oslavu odvahy českého národa bol vybudovaný monumentálny pamätník na Vítkove.

1920

Krehké remeslo

1920
České sklo

České sklo je po stáročia žiadaný tovar, ale až s nástupom brúseného a rytého českého krištáľu sa sklárne stali svetoznáme. Medzi skvostmi sklárskych mágov nájdeme kúzelné secesné ornamenty, krehké vianočné ozdoby, rozprávkovú bižutériu, lustre či drobné figúrky. V medzivojnovom období sa sklo výrazne uplatňuje v architektúre, súčasnej aj historickej – od funkcionalistických stavieb až po vitráže pražskej katedrály. V roku 1920 vznikla v Železnom Brode prvá česká sklárska škola.

Kamenický Šenov, Nový Bor, Jablonec nad Nisou a ďalšie sklárske centrá sa môžu pochváliť múzeami, z ktorých vám budú oči prechádzať.

1920

Strecha Slovenska

1920
Vysoké tatry

Vysoké Tatry zaberajú síce neveľké územie, napriek tomu boli vždy symbolom Slovenska. Za všetkých Slovákov to vyjadril básnik Janko Matúška, ktorý napísal na melódiu ľudovej piesne text „Nad Tatrou sa blýska“, ktorého prvá sloha sa neskôr stala súčasťou československej hymny. A keď bola dokončená Košicko-bohumínska železnica, bolo do Tatier náhle blízko aj z Moravy, Sliezska a vlastne aj z Čiech. Tatry objavili turisti, športovci, kúpeľní hostia a ich nadšenie stále trvá. Veď najvyššie slovenské pohorie skutočne spĺňa všetky kritériá veľhôr – nájdeme tu strmé skalné masívy, dlhé hrebene, horské jazerá, vysoké vodopády. Niet divu, že sú chránené ako národný park.

1921

Po stopách T. G. M.

1921
Lány

Stopovať Tomáša Garrigua Masaryka by bola úloha hodná najväčších cestovateľov minulého storočia. Od jeho rodiska a mladosti na juhu Moravy, cez Viedeň, Ženevu, Paríž, Londýn, Spojené štáty americké, o sibírskej misii a Japonsku nehovoriac. Poďme teda skratkou. Od stálej expozície venovanej Masarykovi v jeho rodnom Hodoníne, cez Pražský hrad, v ktorom nielen úradoval, ale ktorý tiež pomocou slovinského architekta Plečnika zmodernizoval, až po obec Lány na Kladensku. Tu prezident Osloboditeľ odpočíval vo svojom letnom sídle – lánskom zámku, a nájdeme tu aj jeho ďalšiu muzeálnu expozíciu a nakoniec aj hrob na miestnom cintoríne.

1925

Dlhá cesta Škody

1925
ŠKODA

Sláva českých osobných automobilov sa pod značkou Škoda začala odvíjať v roku 1925, kedy plzenský koncern odkúpil automobilku Laurin & Klement v Mladej Boleslavi. V súčasnosti je Škoda jednou z najviditeľnejších a najlepšie predávaných českých značiek na svetovom trhu a jedným z najväčších zamestnávateľov v krajine. S históriou značky s okrídleným šípom v znaku sa komfortne zoznámite v Múzeu ŠKODA v Mladej Boleslavi. Ide o moderne koncipovanú expozíciu na 1800 m² výstavnej plochy. Príďte sa pokochať napríklad prvým Voiturettom, pretekárskymi špeciálmi alebo víziou automobilovej budúcnosti.

1926

Mesto chmeľu

1926
Areál Dreherova pivovaru

Aká je Praha stovežatá, je Žatec plný komínov. Nie je ich síce sto, ale v panoráme mesta sú rovnako neprehliadnuteľné. Väčšina z nich slúžila v technológii prípravy chmeľu – tunajšej svätej ingrediencie, bez ktorej by české pivovarníctvo bolo ťažko klenotom v národnej pokladnici. S trochu rúhavým svätorečením popínavej byliny z rodu konope korešponduje aj názov tunajšieho zábavného centra – Chrámu chmeľu a piva, na ktoré nadväzuje Chmeliarske múzeum. Žatecký chmeľ si svoje múzeum a „chrám“ skutočne zaslúži. Je totiž bez preháňania najlepší na svete.

1928

Astronóm generálom

1928
Mohyla Milana Rastislava Štefánika

Slovenským hrdinom vzniku nového štátu bol bezpochyby Milan Rastislav Štefánik. Masarykovo „dvojča“ v púti exilom, organizovaní légií aj v úsilí o vznik Československa. Spoluzakladateľ Československej národnej rady, vojak telom aj dušou, generál Československej armády a minister vojenstva, aj vyštudovaný a rešpektovaný astronóm. V jeho ďalšej kariére vo verejnom živote prvej republiky mu zabránilo letecké nešťastie, pri ktorom zahynul v máji 1919 v Bratislave, paradoxne práve pri návrate z exilu do vlasti. Jeho pamiatku pripomína obria mohyla na vrchu Bradlo, neďaleko obce Brezová pod Bradlom, alebo pamätník v Bratislave, po mnohých peripetiách znova postavený v roku 2009.

1928

1928 – Výstava súčasnej kultúry

1928
Výstava soudobé kultury

1928 – Výstava súčasnej kultúry v Československu, na brnianskom výstavisku otvorený pavilón Človek a jeho rod (architekt Jiří Kroha). Hlavnou témou pavilónu bol úspech Karla Absolona pri objave 30 000 rokov starej civilizácie lovcov mamutov pod Pavlovskými kopcami (svetoznáma Vestonická Venuša bola objavená už v roku 1925). Medzi inými exponátmi, predstavujúcimi výjavy zo života pravekých lovcov, časti originálnej nálezovej vrstvy s mamutími kosťami a pod., bol najatraktívnejším exponátom model mamuta v životnej veľkosti, ktorého výroba v marci – máji 1928 bola plne sponzorovaná firmou T. & A. Baťa v Zlíne.

1929

Mesto plné koní

1929
Velká pardubická

Jeden z najťažších a tiež najstarších kontinentálnych dostihov sa beží každoročne na jeseň v Pardubiciach. Prvý ročník sa konal v roku 1874. V roku stého výročia republiky sa Veľká pardubická pobeží už sto dvadsiaty ôsmy raz. Kone musia na ceste do cieľa prekonať 31 prekážok, medzi nimi aj legendárnu Taxisovu priekopu, a ubehnúť 6900 m. V roku 1929 sa na dostihovú dráhu vydali jazdci, ktorí mali pod sedlom hneď niekoľko koní súčasne. Motocyklisti. Časom presedlali z dostihovej dráhy na regulárnu plochú dráhu a pod názvom Zlatá prilba založili najstaršiu plochodrážnu súťaž na svete.

1930

Funkcionalistická metropola

1930
Vila Tugendhat

Rakúsky Manchester – tak prezývali Brno na prelome 19. a 20. storočia. Textilný priemysel priniesol do mesta peniaze a peniaze priviedli svetových architektov. Z nich najznámejší Mies van der Rohe stavia pre rodinu Tugendhatovcov jednu z najkrajších víl na svete. Umelecké dielo funkcionalizmu, ktoré je zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Nemeckému architektovi zdatne konkuruje Čech spätý s Brnom – Bohuslav Fuchs, ale nie je zďaleka sám. Zoznam pamiatok brnianskej modernej architektúry je naozaj široký, zahŕňa takmer štyristo objektov, a to od súkromnej výstavby, cez kaviarne, kostoly, až po monumentálne pavilóny brnianskeho výstaviska.

1931

Fenomén Baťa

1931
Baťa

Baťa. Synonymum úspešného podnikania spojeného so sociálnym cítením a empatiou. Obuvnícky gigant, ktorý dosiahol svetový úspech, staval pre svojich zamestnancov domy, školy a nemocnice. Zlín je dnes jedným veľkým múzeom Baťovho vplyvu a predvídavosti, architektonického vizionárstva a podnikateľskej odvahy. Pozoruhodné zlínske múzeum „14. budova baťovského areálu“ ponúka púť históriou značky aj rodiny Baťovcov. Nadšenci môžu navštíviť aj slávny mrakodrap, ktorý udivoval vo svojej dobe technickými vymoženosťami. Svojmu účelu dodnes slúži aj komplex robotníckych domčekov alebo odvážny projekt Baťovho kanála. Na Slovensku pripomínajú pôsobenie firmy Baťa napríklad mestá Partizánske (predtým Baťovany) či Svit.

1938

Opevnené pohraničie

1938
Opevněné pohraničí

S rozochvením, odhodlaním a iste aj so strachom nastupovali muži do služby pri mobilizácii 23. septembra roku 1938. Počas niekoľkých hodín obsadili novo budované opevnenia v pohraničí. O sedem dní neskôr sa vracali domov so slzami v očiach. Mníchovská dohoda vydala bez boja pohraničie Nemecku. Ešte dnes môžu fanúšikovia vojenskej histórie objavovať tisíce menších aj väčších bunkrov, ľahkých opevnení (tzv. ropíkov), pechotných zrubov, moderných tvŕdzí a pevností, najmä vo východných Čechách a na severnej Morave.

1939

Generál Alois Eliáš

1939
Generál Alois Eliáš

V temnote nacistickej okupácie sa zrodili národní hrdinovia. Medzi nimi statoční odbojári Traja králi Josef Balabán, Josef Mašín a Václav Morávek. Parašutisti Jan Kubiš a Jozef Gabčík. Alebo generál Alois Eliáš, predseda protektorátnej vlády, ktorý napriek všetkým hroziacim nebezpečenstvám úzko spolupracoval so zahraničným odbojom na čele s Eduardom Benešom aj s domácou vojenskou organizáciou Obrana národa. Ako jediný premiér okupovanej krajiny bol za svoju odbojovú činnosť nacistami po atentáte na Heydricha popravený.

1958

Divadlo a sloboda prejavu

1958
Laterna Magika

60. roky 20. storočia. Postupné uvoľňovanie represií proti každému inému než komunistickou stranou hlásanému názoru začalo byť viditeľné najskôr na scénach pražských divadiel. Prvým signálom bol úspech multimediálnej Laterny Magiky, ktorá ohromila svet na svetovej výstave Expo 58 v Bruseli. Bez veľkých revolučných gest, ale s umeleckou slobodou a udivujúcou invenciou, prekvapil novovzniknutý Činoherný klub. V divadle Na zábradlí uspel s absurdným divadlom kulisár s absurdnou budúcnosťou menom Václav Havel. Novinári a spisovatelia začali písať bez cenzúry. Netrvalo to dlho.

1968

Pražská jar

1968
Jezdecká socha patrona české země střeží Václavské náměstí

Po dvadsiatich rokoch chladne neľútostného triedneho boja rozpútaného komunistickou vládou sa v roku 1968 začalo otepľovať, začala klíčiť kultúra aj podnikanie, v celej krajine sa začalo voľnejšie dýchať. Ukazovalo sa, že zmyslom spolužitia nemusí byť boj, že kto nejde s nami, nemusí ísť len proti nám, a svet sa nekončí v Aši. Závan slobody, tzv. pražská jar, sa skončil presne 21. augusta toho istého roku nadránom. Vojská piatich armád Varšavskej zmluvy vtrhli do Československa, v spolupráci s miestnymi kolaborantmi obsadili dôležité úrady, redakcie novín, rozhlas, na dlho okupovali celú krajinu. Nepomohli protesty v uliciach, ba ani ľudské pochodne.

1969

Dve republiky v jednom štáte

1969
Bratislava, hlavní město Slovenska.

Dve republiky v jednej federácii. To bol nepriamy dôsledok búrlivého vývoja po „pražskej jari“.

1. januára 1969 vznikli oficiálne vnútri Československej socialistickej republiky dva štáty, Česká socialistická republika a Slovenská socialistická republika. Išlo však o formálny rámec, realitou bola opäť postupná silná centralizácia riadená komunistickou stranou. Federálne usporiadanie sa v roku 1990 a najmä o tri roky neskôr ukázalo ako nedostatočné z hľadiska presadzovania národných záujmov a emancipácie. Ale to už sa začala písať úplne iná kapitola dejín. 1. januára 1993 vznikli dva nové suverénne štáty: Česká republika a Slovenská republika.

1992

Rokovanie o Česku a Slovensku

1992
Vila Tugendhat

Kto by sledoval rozhovor dvoch mužov, ktoré augustové horúčavy roku 1992 vyzliekli z perfektne padnúcich sák a usadili do tieňa stromov záhrady v brnianskej časti Černá Pole, musel by mať dojem, že si len zverujú nejaké dôverné historky. Ale obaja páni, predsedovia českej a slovenskej vlády, Václav Klaus a Vladimír Mečiar, vo vile Tugendhat práve rokujú o rozdelení Československa. Pre niekoho to bolo smutné lúčenie, pre iných nádej a očakávanie. Pre celý svet rozdelenie mierové, priateľské. V strednej Európe sa narodili dva suverénne štáty.

1994

Oceľové srdce a čierne zlato

1994
Řetízkové šatny horníků v černouhelném hlubinném dole Michal v Ostravě

Baníctvo a hutníctvo patria k českej tradícii už od stredoveku. V severomoravskej metropole Ostrave sa stretli vo svojej vrcholnej forme a mestu prisúdili titul „oceľového srdca republiky“. Dnes toto srdce bije síce v jemnejšom rytme, ale časť mesta sa premenila na industriálnu galériu pod holým nebom aj v hlbinách podzemia. Môžete tu na vlastnej koži prežiť pocity baníka od prezliekania v historických retiazkových šatniach, cez autentické fáranie banským výťahom, až po stiesnenú atmosféru šachty v bani Michal. A po prejdení cesty premeny rudy na železo si môžete dopriať kávu na vrchole bývalej vysokej pece v Dolných Vítkoviciach.

2012

Letisko Václava Havla Praha

2012
Letiště Václava Havla

O Václavovi Havlovi (1936 – 2011) je dobre známe, že hoci rád spoznával cudzie krajiny, lietanie bral ako nutné zlo. A tak sa môže zdať paradoxné, že jeho meno nesie práve letisko. Lenže, čo iné než medzinárodný vzdušný prístav, táto „brána do sveta“, lepšie symbolizuje slobodný a ničím nezviazaný pohyb ľudí a myšlienok, teda hodnôt, ktoré vyznával tento bytostný bojovník za slobodu a ľudské práva a prvý prezident Českej republiky? Letisko Václava Havla Praha však nie je len miestom odletov, príletov a prestupov – v rámci oficiálnych exkurzií ponúka tiež možnosť nahliadnuť zblízka do zázemia letiska, ktoré patrí k najmodernejším v strednej Európe.